Warning: Use of undefined constant minor - assumed 'minor' (this will throw an Error in a future version of PHP) in /nfsmnt/hosting1_1/d/d/ddced419-3bee-4266-ac17-d1a98479da66/lightune.info/web/wp-config.php on line 6
Poezia - lightune.infolightune.info

Na tejto stránke ponúkam výber z mojich básní, ktoré sú odrazom komunikácie so sebou samým.

LÁSKA

 

Byť s tebou je pre mňa
oslava bytia
Si stelesnená láska
Prv než nás naše
predstavy chytia
do pascí toho,
čo by mohlo byť,
skúsme sa spolu
trochu nenáhliť
‑ veď predsa všetko je
ako má byť

To drevo v krbe
počujem praskať...
A ty Láska?
Tušíš, čo môže nastať,
keď priložíš sa ku mne
nežne schúlená?
Vydáš nás tomu ohňu
napospas

A potom znovu,
neviem koľký krát,
tichým pohľadom ťa uistím,
že napriek všetkej
ľudskej závisti,
aj tentoraz s tebou
zhorím rád

 

 


EVOLÚCIA V TICHU

 

Nechávam v sebe doznievať život, 
až kým sa neobjaví ticho
Keď nedýcham ticho, život sa zlieva 
a starnem príliš rýchlo
Pod hladinou je veľký pohyb,
chce ma vtiahnuť do víru
Ak plávam, tak len proti prúdu
Smerom k horizontu udalostí, 
odkiaľ uvidím jasnejšie 
kam sa ktoré veci hýbu
 
Ak sa mám ponoriť,
tak len s veľkým nádychom, 
akoby šlo o život
Lebo oň ide - o život, kde sa dýcha 
čerstvý vzduch
Pľúcami, srdcom, celým telom.
Žiabrami dýchajú chobotnice, žraloky, 
nič netušiace pstruhy
Nevedia o sieti, v ktorej sú chytené, 
rovnako ako tí druhí
Na vzduchu sa dusia, obzvlášť na tom čistom
Privykli si na stoku
Málokto vie, že sa dá dýchať aj tam hore
A v slobodnom radostnom rozlete 
dokáže aj ryba s krídlami 
zanechať na hladine stopu
 
Alebo sa vydať na súš, urobiť ďalší malý krok, 
ktorý je obrovským skokom 
Nepýtať sa čo bude potom
Vedieť, že už len pre tento okamih 
to všetko predtým stálo za to
Nadýchnuť sa čerstvého vzduchu, 
posunúť horizont udalostí 
večer pri sviečke a v tichu.

 


JESENNÁ

 

Kráčam s hlavou v oblakoch
dymu
Zahalený do nepoznania
A za siedmymi horami,
prv, než rok daruje zimu,
možno si, možno nie, sama

Jeseň, čo nám bola daná,
zaodela nás pestrosťou
ako listy zo stromov
No s väčšou naliehavosťou
odohráva sa v nás tlenie,
čo teba, čo mňa ženie
navrátiť nás tomu stromu,
z ktorého na zem sme spadli

Odovzdať mu naše lístie,
vrátiť sa do toho domu,
kde sme ako jeden šumeli
hojdajúc sa v jeho korune,
v oblakoch nepoznaného,
nateraz zabudnutého...

A potom si spomenúť,
že niekedy sme boli listy,
na ktoré životné príbehy
písal pisateľ ten istý